65. výročie založenia domova

Dňa 4. decembra 2018 sme si pripomenuli 65. výročie založenia Domova sociálnych služieb v Okoči-Opatovský Sokolec. 

Pri tejto príležitosti si prečítajte slávnostný príhovor riaditeľa zariadenia, Mgr. Tibora Veresa.

 

Vážené Dámy, Vážení Páni, Milí Hostia!

 

      Dovoľte mi, aby som v mene vedenia, zamestnancov a obyvateľov Domova sociálnych služieb pre deti a dospelých v Okoči-Opatovský Sokolec Vás srdečne privítal na dnešnom našom slávnostnom podujatí, ktoré sme zorganizovali z príležitosti 65-teho výročia založenia domova. Srdečne pozdravujem aj ja všetkých zamestnancov domova, bývalých zamestnancov domova, našich sponzorov, podporovateľov, hostí zo zahraničia ako aj obyvateľov  a všetkých prítomných.

     Domov bol založený v roku 1953 keď Československý štát pridelil na účely Detského ošetrovateľského ústavu neskoro-klasicistický kaštieľ z konca 19. storočia. Starostlivosť o deti s mentálnym postihnutím vykonávali rehoľné sestry. Vtedy ešte rehoľa mala vlastného farára, omše navštevovali aj obyvatelia ústavu. V kmeňovej knihe je zaznamenaných 17 mien z roku 1953, no kapacita ústavu dosiahla postupne až 78 miest.

     Zvýšením kapacity do radu zamestnancov pribúdali aj občania z obce. Veková hranica koedukovaného ústavu bola postupne vysunutá na 15, 18 potom na 26 rokov tým, že aj názov inštitúcie bol zmenený na Ústav sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnutú mládež. Po dovŕšení už spomenutej vekovej hranice dievčatá najčastejšie boli premiestnené do Medveďova, chlapci do ÚSS Lapagoš, teraz už DSS Jahodná.

      V 80-tych rokoch boli začaté rôzne stavebné práce, úpravy priestorov, bola pristavaná tzv. herňa, momentálne jedáleň, miesto starých hospodárskych budov bola odovzdaná nová budova s ubytovacími priestormi, vykonali aj terénne úpravy, v budove kaštieľa z nižšej časti povaly vytvorili ubytovacie priestory pre dievčatá.

      Podstatnú zmenu pôsobil fakt, že v roku 1984 rehoľné sestry museli opustiť ústav nakoľko ich počet už nepovolil samostatnú rehoľu. Následne už starostlivosť o obyvateľov-klientov vykonávali a aj dodnes vykonávajú zamestnanci z obce alebo z blízkeho okolia. Postupne bol rozšírený zdravotný ale aj výchovný – dnes už terapeutický – úsek s cieľom zvýšenia kvality poskytnutých služieb ako aj zvýšenie kvality života obyvateľov. Kapacita bola postupne znížená, na súčasných 66. V roku 1991 ústav prešiel z pôsobnosti okresného ústavu na právnu subjektivitu, v roku 1998 už aj názov bol humanizovaný na Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých v Okoči.

     V roku 2004 sa nastala ďalšia podstatná zmena, prechod zriaďovateľskej pôsobnosti na vyššie územné celky, čo dodnes trvá, naším zriaďovateľom je Trnavský samosprávny kraj. Veľmi významnou a nešťastnou udalosťou v roku 2007 bol rozsiahly požiar, spôsobený podľa oficiálnej zápisnice nešpecifikovanou poruchou elektrického vedenia. Táto udalosť výrazne ovplyvňuje kvalitu poskytovaných služieb aj priestorovú vybavenosť. Od toho času prevádzkujeme domov v tzv. havarijnom stave, využívame aj priestory poľnohospodárskeho družstva v Okoči, prenajímame ubytovacie priestory reformovaného cirkevného zboru v Opatovskom Sokolci a rodinný dom v Okoči.

     Z iného hľadiska ale možno práve preto sa rýchlejšie rozvíjala naša snaha o integráciu našich klientov do spoločnosti, možno preto sme hľadali rôzne formy rekreácií našim obyvateľom, možno preto sme hľadali zahraničné partnerstvá, možno preto sme rozvíjali naše kultúrne a športové aktivity, možno preto hľadáme rôzne riešenia do budúcnosti.

      A už sme pri budúcnosti. Ako som už pred chvíľkou povedal, hľadáme riešenie. Hľadáme riešenie z prostriedkov európskej únie, náš zriaďovateľ spolu s domovom podal žiadosť na Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja o nenávratný finančný príspevok na deinštitocionalizáciu domova. Čakáme už len na podpis zmluvy o poskytnutí tohto príspevku a v lete 2019 začneme budovať úplne nové priestory v Okoči, Opatovskom Sokolci a v Topoľníkoch. Spred piatimi rokmi som už si myslel, že na tejto oslave už s radosťou Vám prednesiem, ako dobre je našim obyvateľom v nových domčekoch, nových priestoroch. Nestalo sa, ale snaha zriaďovateľa a nášho domova o vybudovanie čosi nového pre našich ľudí stále trvá, možno je aj silnejšia, lebo posledných 5 rokov sme mohli vidieť, žije sa lepšie v menších priestoroch, žije sa lepšie medzi ľuďmi ako vo veľkokapacitnom zariadení.

      V tomto duchu vám ďakujem za pozornosť a prajem Vám príjemné zážitky počas dnešného poludnia.